Sme manželský pár, ktorý  u ktorého sa naplno prejavila záľuba v starých veciach, ktoré vieme obdivovať všade kam prídeme. Obidvaja sme boli vedení  k tomu, že“nevyhadzuj , najprv sa pokus to opraviť“. A to sme si obidvaja doniesli aj do manželstva. Hoci tým nechcem povedať, že u nás nenájdete moderné výdobytky doby, techniku a aj nejaký kus nábytku. Ale skrátka sme to videli u svojich rodičov a starých rodičov, ktorí boli tak naučení a zvyknutí, že sa snažili všetko čo doslúžilo  premeniť na niečo nové alebo znova funkčné časti použiť. Moja babka mi prešívala zo starého oblečenia nové, dodnes mám odložené aj fotky, kde pózujem ako malá modelka v týchto šatách. A toto som aj „podelila“, aj  svojim deťom, ktoré sú dnes už dospelé vyrábala zo starého nové oblečenie. Vlastne všetky ručné práce boli a nanovo sú moji  hnacím motorom, kde sa dala uplatniť kreativita. Skrátka nevedela som len sedieť a čumieť na telku bez toho, aby som niečo neháčkovala, neštrikovala , nevyšívala. A samozrejme o šití vlastného oblečenia ani nehovorím, a to od mlada vlastne  ma k tomu priviedla babka, na ktorú som sa vedela hodiny dívať ako šije  a nakoniec sme to robili spolu a spolu vymýšľali nové strihy šiat. 

No doba sa zmenila, šitie  a ručné práce už neboli v móde, preto som na čas od toho utiekla. Ale pri mojej stresujúcej práci náročnej na termíny som sa postupne k tomu znova vrátila a znova ma to tak strhlo ako pred rokmi. A zistila som, že toto , táto preatívna práca mi prináša do duše pokoj a kľud.